Každá ulica, do ktorej zahnem je prázdna. Každá cesta trochu krivá, trochu nespravodlivá.
S človekom, ktorého tvár poznám až neskutočne dobre, so všetkými skrytými detajlami, ktoré moja pamäť zaznamenáva so zvráteným perfekcionizmom. Dĺžka jemných vlasov, oči zmiešané z hliny a machu, tisíce drobných čiar vrások, jazjev. Kožné nedokonalosti a dokonalé pigmentové bodky.
Známa tvár a meno, ktoré nedokážem vysloviť. Kým ste mi, pane? Prečo som sa s vašim tieňom stratila v tak temných uličkách? Kým...čím som ja vám?
No comments:
Post a Comment