Monday, February 27, 2012

Stalker’s diary

<?láska cez internet 
?>
< >
<div> A prečo nie? Veď ja ťa naozaj milujem aj takto. Práve takto. Každú správu ktorú posielaš si s láskou archivujem. Každé jedno slovo ma poteší, každé spojenie medzi našimi zariadeniami je akýmsi zábleskom maličkých supernov v optickej sieti, čo rozžiaria môj deň.
</div>
<div> Rada sa dívam na tvoju tvár. Fotografie trpezlivo stoja než si ich celé preštudujem do posledného bodu, videá dokola ukážu čo chcem vidieť miliónty krát. Takto ťa mám rada. Na stážach, na starých školských videách tvojich spolužiakov, na okraji záberu fotografie z dovolenky, keď tak veľmi fúkalo, no obloha bola krásne jasná.
</div> 
<div> Rada sledujem tvoje kroky spoza rozžiarenej obrazovky môjho počítača. Je to trochu ako valčík na slepo - ty sa pohneš a ja hľadám kadiaľ nasledovať. Zanechávaš za sebou stopy, vždy rôzne obtiažne ale ja sa výzvy nezľaknem. Niekedy je to len neodhlásené konto, znova to isté heslo, aké si používal pred rokom. Niekedy odkaz na fóre, hovoriaci o tom kedy a kde sa stretávate s priateľmi. Ako otvorená pozvánka. Ako ruže.
</div> 
<div> Ponorila som sa do vane a otvorila tvoju mailovú schránku. Túto si čítam rada. Je milé vidieť ako krásne organizovaný je tvoj svet. Plný záložiek, menoviek a rôznofarebných hviezdičiek. Rozdelený medzi prácu, ktorú si preposielaš inam, účty, čo zväčša nečítaš, len zaradíš, zábavu a zopár bližších priateľov, ktorí majú svoj vlastný piedestál zelených hviezdičiek. Rád si s nimi vymieňaš fotografie, typy na večer alebo len sťažnosti na všetko možné.
Druhá schránka je takým malým rajom chaosu, akoby ju vlastnil úplne iný človek. Množstvo neprečítaných správ, ešte viac rozpísaných - niekedy len útržky myšlienok, niekedy citácie z múdrych kníh. Veľa názvov filmov. Páčia sa nám rovnaké, nie je to krásne? Neporiadok plný osobných vecí. Možno o to krajšie to pôsobí.
Zahĺbala som sa do správ tak veľmi, až mi vychladla voda. Ďalšie schránky budú musieť počkať. </div> 
<div> Nechávaš si zapnutý počítač počas celého dňa. Od rána si trpezlivo vrčí zatiaľ čo ty sa potuluješ okolo neho. Otváraš skrine, hľadáš jednotlivé kusy oblečenia, prehŕňaš kôpky už použitého prádla, potom znova hľadíš do skrine aby si vzal prvú vec z kraja a uspokojil sa s ňou. Prezliekaš sa v izbe zatiaľ čo ťa sleduje bdelé oko webkamerky so smutne nízkym rozlíšením. Potom prezrieš maily a na tú chvíľu je takto zblízka jasne vidieť tvoju tvár. Zbalíš sa a s predstihom vyrážaš za svojim dňom. Teraz môžem vyraziť aj ja.
 </div>
<div> Našla som nahrávku, je na nej tvoj smiech. Znie mi každý večer pred spaním ako úvod do krásneho sna. Keď sú rána pochmúrne tak znova. Vždy rovnako zvučný a úprimný.
Našla som aj jednu z fotiek spoza tvojho stola. Na nástenke si mal prišpendlenú usmievavú ženu v slamenom klobúku. Bolo to príšerné. Trvalo mi celý deň než som si overila, že to nie je tvoja tajná priateľka. Občas si ku mne príliš tvrdý.
 </div>
<div> Nemaj strach, neodstrašíš ma tým. Poznám ťa. Viem o tebe všetko a preto mi tak záleží. Zo zvedavosti sa stala vášeň, skoro až posadnutie tebou. Nie som blázon, jedine blázon do teba. Aj ty ma môžeš spoznať. Tu na sieti kde sme v bezpečí pred všetkým a stále spolu. Tu na sieti čakám až ma nájdeš tiež.
</div>
</ >