Sunday, May 15, 2011
Sad piano...
Uviazla som kdesi v poslednom tóne smutného klavíru a neviem, čo ďalej. Dlhá noc vyčarila dúhu na kraji zorného pola a vzápätí ju zmenila na pás dymu. Mal tvar srpu a opieral sa o oblaky za sebou. Na siedmom poschodí zmizol z dohľadu, tak som kráčala ďalej neosvetlenými schodmi hore. Na obzore žiaria svetielka. Drobné, vzácne. Bludičky, ktoré sú príliš vzdialené mojim unaveným nohám. Nikdy vás nedostihnem. Odpusťte. Priala by som si ešte aspoň jeden ďalší tón. Ešte raz pohlaď klapky klavíru. Pre mňa. Budem počúvať. Budem ťa sledovať z najtmavšieho kúta miestnosti, ukrytá medzi tieňmi tvojich drobných upomienok na minulé časy, rozložených v presklenej vitríne.
Subscribe to:
Post Comments (Atom)
This comment has been removed by the author.
ReplyDeletePokusat sa pisat kriticke komentare na to co pises je umenie samo o sebe, clovek, teda aspon ja sa musi prekusat cez fakt ze nevie najst nic co by dokazal vytknut, jedinecny styl je jedinecny.
ReplyDeleteSlecna.
ReplyDeleteNa svete je neurekom precitenych a schopnych pianistov. S radostou by vam hrali v podnikoch, ktore sa rozhodnete poctit svojou pritomnostou. Ale ak je to prave moja hudba, co vam tak ulahodila, budem pre vas hrat. Budem hrat tak dlho, az nebudete mat pocit, ze je cas zaplatit v pomyslenom podniku a vykrocit dalej.
nie je :)
ReplyDelete