Tak kam to bude dnes?
Necháš sa voziť kamkoľvek si uzmyslíš. Toľko voľnosti, toľko možností. Zrazu si vďaka mne všade skôr než doteraz, nemusíš sa prispôsobovať cestovným poriadkom, ani si strážiť čas. Chváliš sa pred priateľmi mojou trblietavou farbou, dokonalým pradením, ktorým ťa obšťastňujem, keď na to máš náladu, so zasvišťaním s tebou predbieham červenú a ty sa vždy spokojne usmievaš.
Potom zaparkuješ pred podnikom, pozdravíš sa s kamarátmi a mňa necháš čakať. Pozatváram všetky okná, ktoré si nedbalo nechal pootvorené, obrním sa zamknutými dvermi a červeným svetielkom pod rádiom a čakám. Čakám až sa dozabávaš a vrátiš ku mne.
Hľadíš ma po nablýskanej streche a dievčatá okolo teba sa chichocú a vykrúcajú. Ktorú dnes poveziem pre teba domov? Odparkuješ ma na bočnom parkovisku, preč z dohľadu, a necháš čakať. Zájde slnko, pouličné svetlá sa odvracajú k cestám, po ktorých sa preháňajú iné autá. Škaredšie, staršie, nie také dobré ako som ja. Preto ma máš predsa rád. Preto budem na teba čakať. Aj keď bude pršať a blato ma nedôstojne ušpiní zo všetkých strán. Vrátiš sa a pomôžeš mi, postaráš sa o mňa. Budem tu aj keď začne mrznúť, stierače znehybnejú na čelnom skle a moje vlastné štartovanie ma zradí pri prvých dvoch otočeniach kľúča.
Budem sa brodiť zmesou technickej soli a drobného štrku až kým sa mi nezačne prepaľovať podvozkom a vykresľovať ryšavé škvrny okolo blatníkov, o ktoré sa začneš zaujímať až keď príde jar a poškodenie bude takmer neznesiteľne rozsiahle. Budem počúvať tvoje sťažnosti na privysoké náklady na mňa a tváriť sa, že sa ma tým nemôžeš dotknúť. Počkám, až si na mna znova spomenieš, aby si do mňa znova vstúpil, upravil si ma podľa svojich preferencií, zajazdil si, a znova ma kdesi nechal osamote. Budem tu. Nemám na výber.
