Thursday, May 5, 2011

Just one dream is not enough…

vybrané z denníku na dne tretieho šuflíka

chcem sa natiahnuť v hmle. na najjemnejšie jesenné lístie. medzi prstami by sa mi prepletal hustý snehobiely dym a myseľ by pomaly prechádzala na úsporný režim. sny by sa zhmotňovali do rozmazaných farebných škvŕn v zornom poli, zoschnuté ruže by zrazu zodvihli hlavy v žiarivo červenom úsmeve a šarlátová farba by zaliala miestnosť.
na stenách by sa objavili čierne hviezdy páliace do očí. svet by prestal byť dobrý aj zlý a prešiel by do plynulých odtieňov nestrannej šedi. 40 schodov k nebeskej bráne a 60 k pekelnej. stojíš v predpeklí a dívaš sa na svet z tej ohromujúcej výšky, netušiac prečo tam vlastne si, a krvou by si si vykúpil vstupné medzi oblaky. zaliala by schody a ako dážď by sa znášala až k čiernej zemi pod tebou. stratenej ako tvoje túžby niekde v neprebádaných diaľavách
a až na nás tú vyprahnutú hlinu nakladú, budeme hľadieť na schody. 40 a 60 a nevieš kam vlastne chceš isť. a slzy stekajúce z tváre stratia svoj lesk. zatratili nás. nechali nás blúdiť v hmlách, ale nám sa tam zapáčilo a dúfame, že sa budeme môcť vrátiť. a potom ťa realita kruto vtrhne do seba, a začneš prosiť o vodu. o vodu a o ďalšiu dávku sladkých snov.

dážď sa sype z oblakov ako perly a chladí pery. dnes neutícha, len silnie spolu s vetrom. hýbe okenicami, šklbe záclony a búcha dvermi. okna sú však zapreté a dokorán otvorené. dnes tu bude svetlo. celý byt dýcha prichádzajúcou búrkou. tu, tak vysoko a blízko tmavej oblohe kde sú všetky myšlienky voľné. kĺžu priestorom, po prázdnych kreslách, vädnúcich, takmer kondolenčných kvetoch. po prázdnych očiach v zrkadle a zelenajúcej plesni na ráme. mlčíme. odraz i ja. tak málo je slov na svete. spieva len vietor a dážď mu hrá na mlákach a vodnej triešti.
rozhodnutie netrvá dlhšie než zatajenie dychu. znie ako tón medzi dvoma kvapkami.

vyberieš malú, titernú pipetu ako z očných kvapiek, ale keď to máš tak rád, nedbám. skúsenou opatrnosťou vytlačíš jednu kvapku na jej zaguľatenom sklenenom povrchu a čakáš až dopadne na drsný jazyk. elegantne, precítene, dôstojne. chytím ťa za ruku a vsuniem si pomaly celé kvapkátko do úst, obklopím ho perami, pritlačím jazyk na jeho chladný povrch a pomaly vytiahnem. mne jedna nestačí.

No comments:

Post a Comment